N ploche Centro Candelaria, na ktorej sa vďaka Puro rozkladá Ekvádorská rezervácia dažďového pralesa, žije niekoľko druhov opíc. Kapucínka (zvaná aj „opička verklikára”) často vystupuje vo filmoch, subtropický mirikín a niekoľko ďalších. Čo teda umožňuje kontrolovať ich populáciu? Iba nepatrný počet dravcov je schopných uloviť ich v korunách stromov, ale Luis prednedávnom spozoroval jedného, čo to dokáže.
Jedného dňa sedel Luis vysoko na strome v lese a zbieral ovocie, keď si všimol obrovského orlovca andského (inak andského bojovníka, vtáka z čeľade jastrabovitých, s rozpätím krídel do 166 cm). Poletoval nad pralesom s niečím visiacim v pazúroch. Spočiatku si Luis myslel, že vták ulovil veľkého hada. Keď vták niekoľkokrát zakrúžil nad lesom, Luis si uvedomil, že to čo považoval za „hada” bol v skutočnosti visiaci chvost opice. Obrovský vták opicu ulovil, roztrhal a potom zožral a možno ňou nakŕmil aj svoje mladé. Bohužiaľ, Luis nechal fotoaparát na zemi a toto krvavé predstavenie nestihol zvečniť.
Luis toho vtáka opakované vídaval, odkedy začal pracovať pre EcoMing. Fotografiu vedľa urobil v Cerro Candelaria. Luis je vášnivým fotoamatérom a zameriava sa predovšetkým na tajný život zvierat z pralesa. Fotografia zobrazuje mladého orlovca andského, ktorý je biely, ale počas dospievania tmavne. Bojovník andský patrí k najdravším vtákom v Ekvádore. Celá populácia v tejto krajine sa odhaduje na asi dvesto dospelých kusov. V Rezervácii EcoMinga žije najmenej šesť dospelých vtákov (tri páry), ale je možné, že ich je viac. Orlovce majú vo svojom jedálničku aj kurčatá, čo spôsobuje, že ich pri love miestni ľudia často strieľajú. Luis a jeho bratia sú presvedčení, že našli riešenie tohto problému. Zdá sa, že orlovce sa boja moriek a kŕdeľ kurčiat nenapadnú, ak sa v ich blízkosti nachádza pár moriek. Hoci táto teória nebola úplne dokázaná, vyzerá ako rozumné riešenie, ktoré môže pomôcť pri predchádzaní konfliktov ohrozujúcich ďalšie osudy orlovca ako druhu.
